O nás
Deťom z lásky – adresná pomoc onkologicky chorým deťom
Som Ivana Foltýnová a mám dve úžasné detičkými, 6 ročného Lukáška a 3 ročnú Nelku. Detičky sa nám dlhšie nedarilo mať, no po viacerych neúspešných tehotenstvách sa nám vďaka skvelým doktorom v Bratislave narodil náš Lukáško. Už počas tehotenstva som mala problémy a bohužiaľ vďaka doktorom u nás na Myjave som skoro o Lukáška prišla, no rozhodla som sa podpísať revers a ísť do Bratislavy ku skvelému odborníkovi ….. A toto bol prvý moment , kedy sme nášmu Lukáškovi zachránili život, lebo po 2 hodinách ako sme sa dostavili z Myjavskej nemocnice do BA na vyšetrenie, tak zrazu na sone bolo krásne vidieť akciu srdiečka, dokonca sme ho my samy pozorovali na monitore a nechápavo sme sa pýtali, ako je možné , že pred 2 hodinami mi do lekárskej prepúšťacej správy primár napísal bezembryonálne tehotenstvo, potrebná kyretáž ….. Všetko dobre dopadlo a 2.7. 2009 sa nám v BA narodil Lukáško, ktorý bol zdravý ako buk. Akurát na jeho hlavičke sme si časom všimli hrčku, ktorú sme okamžite riešili s doktormi, no opäť sa potvrdila skvelosť našej myjavskej nemocnice, kedy nám s určitosťou nevedeli povedať o čo presne ide, len sonovali a sonovali a kázali prísť o niekoľko mesiacov na kontrolu. No opäť sme to nenechali tak a sadli do auta a zaklopali sme na prvé dvere v ružinovskej nemocnici a prosili ich, aby nám Lukáška vyšetrili. V ten deň sme sa dostali na Kramáre, kde okamžite stanovili diagnozu a naplánovali operáciu, kedy tukovú hrčku musia odstrániť. Keď sme odchádzali po operácii z Kramárov a niesli sme si ten náš poklad konečne domov, tak sme si vydýchli a manžel povedal, že dúfam, že sme tu posledný raz! No bohužiaľ, o 2,5 roka sme sa tam zo dňa na deň ocitli, a to na najhoršom oddelení aké je, na onkologii ….. Lukáškovi diagnostikovali akútnu leukémiu a okamžite začali s liečbou, aby ho zachránili……. Pýtate sa ako sme sa tam ocitli? Ako sa na to všetko prišlo? Keďže po tých našich „trampotách“ na začiatku sme boli pre niekoho možno až prehnane starostliví rodičia, ktorí si všímali každučkej zmeny na svojom dieťatku, tak aj teraz bol moment, kedy sa nám Lukáškov stav zdal podozrivý…. Potil sa počas spánku, dva krát po sebe bol chorý a mal teplotu, ktorá sa dlhšie zrážala dole, bol po fyzickej aktivite viac unavený a sťažoval sa posledný týždeň, že ho bolí nôžka a pokrivkával na ňu. Koncom týždna dva krát spadol a cez víkend sa mu urobili malé modrinky po tomto páde, no a to už bola posledná kvapka a v pondelok sme šli k našej pani doktorke, ktorá našťastie všetky naše podozrenia, symptómy nebrala na ľahkú váhu, dala urobiť kompletné krvné vyšetrenia a už v ten deň Lukáška hospitalizovali. Prvý deň nám povedali, že má asi mononukleozu a na druhý , že asi leukémiu, sme nechápali …..No v stredu výsledky, ktoré posielali do BA potvrdili druhú verziu, pre nás samozrejme tú najhoršiu správu, nočná mora pre nás…… 12.9. 2012 sme začali veľký boj a Luky sa držal statočne ! Samozrejme prišlo aj veľa komplikácii, dokonca nám ochrnul od pása nadol, no časom sa to upravilo, nôžky sme rozhýbali, rozcvičili a verili, že to všetko zvládne! Dňa 6.5. 2014 bol rok,čo sme s našim Lukáškom po 7,5 mesiaci skončili nemocničnú liečbu na onkologii v Bratislave. Pamätáme si presne na ten deň, zmiešané pocity neviete ,čo bude ďalej. Púšťali nás s 1150 leukocytmi(zdraví ľudia majú 4000-10000) s tým ,že o 3 dni máme prísť naspäť na odbery. Mohlo sa stať ,že si nás tam mohli opäť nechať. My rodičia maximálne vyčerpaní ,ale šťastní s vierou ,že prvá tretina liečby je za nami. Pýtate sa ako sa má Lukáško dnes? Môžem povedať ,že dobre. Bitku sme vyhrali , no veríme, že vyhráme aj celú vojnu.
Celá liečba leukémie chemoterapiou trvá 2 roky . My máme za sebou 24 mesiacov nemocničnej a udržiavacej liečby. Každý deň povinná chemotabletka, každý týždeň odber krvi , každé dva týždne kontrola v BA na onkológii a raz za mesiac preplach portu . Port je taká malá gulička voperovaná pod kožu na 3 roky cez ktorú nám v nemocnici podávali chemoterapiu. Prečo na 3 roky ? Vraj pre istotu. Lukáško má za sebou 18 lumbálok , 4 odbery kostnej drene 12 uspatí a v sebe litre chemoterapií a spomienky, ktoré by malé detičky nemali mať.
Prečo toto všetko píšem ? Pretože obyčajný človek nevie ,ako to celé funguje a mnohí z nás ktorí sme o tomto nič nevedeli, tak si myslia ,že so skončením nemocnice sú detičky vyliečené . Je to dlhá cesta , no my veríme , že so šťastným koncom .
25.10.2014 sme boli na onkologii v BA na konečných kontrolných odberoch kostnej drene a likôru, kde sa potvrdilo , že Lukáško je ČISTÝ, čiže nateraz je podľa ich „slovnínka“ zdravý a my veríme, že to tak ostane ešte najmenej sto rokov a leukémia a ani iné onko ochorenie sa nášmu Lukáškovi nevráti !!!
Aj pre toto všetko , čo sme prežívali my s našim Lukáškom , presne vieme aké ťažké to všetky tie naše „onko rodinky“ majú, tak sme sa rozhodli detičkám pomáhať ,lebo si to zaslúžia. Všetky detičky na tomto oddelení sú obrovskí bojovníci !!! toľko toho musia vytrpieť, vydržať a je našou povinnosťou im pomáhať, pokúsiť sa vyčariť úsmev na ich tváričkách 🙂
S úctou Lukáškova maminka
A vám , ktorí by ste sa tiež chceli pridať a troškou pomôcť, tak sa mi prosím ozvite cez správu, alebo na tel. 0903/366516
ĎAKUJEME
Foltýnová Ivana
Viac informácii a fotogalériu nájdete na našej facebookovej stránke www.facebook.com/detomzlasky